kastelykert_header_01

Park kaštieľa

Park kaštieľa bol po niekoľko storočí organickou súčasťou krajiny regiónu Hegyköz. Polia, lúky, kapustové záhrady, ovocné sady, lesy, vozové cesty a pramene boli každodennými miestami hospodárenia poddaných (alebo nájomníkov) Károlyiovcov. Tento stav sa zmenil v 1850. rokoch. Ede Károlyi, uskutočňujúci prestavbu kaštieľa, si v súlade s dobovou módou ku kaštieľu vysníval noblesný park. Územie, ktoré bolo dovtedy využívané na poľnohospodárske a lesnícke účely, sa za desaťročie zmenilo na románový anglický park. Kopce, údolia, pramene a vodné toky dostali inú úlohu. Význam územia odvtedy určoval výhľad na kaštieľ a výhľad z kaštieľa.

Na vybudovanie anglického, teda krajinného parku, poskytovala krajina tohto regiónu mimoriadne dobré podmienky. Návršie Pajna, vrch Korom, výmole a čistiny vykúzlili z okolia kaštieľa Károlyiovcov to najmalebnejšie panstvo. Malebný dojem zdôraznili aj vytvorením miernych svahov z bývalých terás, v lesoch vytvorili odlesnené plochy, nové cesty a k pôvodným stromom a kríkom  vysadili ozdobné rastliny. V tomto období boli na breh potoka vysadené dnes už preslávené obrovské platany. Podobný vek má aj niekoľko starých divých gaštanov, stojacich v blízkosti parku a strom Paulovnia plstnatá, zasadený  v rovnakej dobe, má už dvoch nových potomkov. Dvomi najefektnejšími krajinnými prvkami sú rybník vytvorený postavením priehrady a ihličnatá aleja, zachovaná dodnes (aj keď s menšími medzerami),     na ktorú dal gróf priviesť sadenice borovíc z Francúzska. K pálenici a stajni pribudlo v parku aj niekoľko ďalších budov. Patrí k nim aj malá budova na návrší nad dedinou, nesúca názov Mulatóház, ktorá súčasne súžila ako hájovňa aj ako rozhľadňa.

Avšak na panstve slúžiacom šľachtickému životnému štýlu a prijímaniu hostí, sa ani s hospodárením celkom neprestalo, iba bolo v krajine posunuté ďalej. Niekdajšie jabloňové a slivkové sady boli premiestnené ďalej od kaštieľa. Menší ovocný sad s niekoľkými dávnymi druhmi stromov sa dodnes nachádza v časti parku na strane dediny.

Prvým záhradníkom panstva vo Füzérradványi, ktorého meno poznáme, bol István Czapáry. Dátum jeho nástupu do služby nie je známy, odhaduje sa, že to mohlo byť začiatkom 1840. rokov. V roku 1846 už určite pracoval v Radványi a do jeho odchodu v roku 1857 bol jednou z kľúčových postáv pri budovaní anglickej záhrady. Bol nie len záhradníkom, ale pracoval aj ako správca panstva v tomto dôležitom období histórie kaštieľa. S jeho menom sa spája niekoľko dôležitých prác pri vytváraní parku, a to výstavba priehrady pre rybník a možno aj navrhnutie krajinnej záhrady – sčasti alebo úplne.  Mohol sa aktívne zúčastniť sadenia okrasných rastlín a teda aj sadenia dodnes rastúcich platanov, vytvárania slávnostného dvora, nových ciest. Ako správca hral pravdepodobne dôležitú úlohu aj pri výstavbe časti  Vilyipuszta, kde okrem chovu hovädzieho dobytka a pálenia tehál zaisťoval funkčnosť panstva celý rad prevádzok. Bolo sem premiestnené aj centrum riadenia panstva. Prestavaný kaštieľ a jeho okolie, vrátane farského kostola dediny, sa takto mohol v plnej miere stať reprezentačným priestorom šľachty. Kostol vtedy už obklopoval sad borovíc čiernych, pôsobiaci tak isto dojmom parku, oltárna maľba kostola odkazovala na „mýtické“ udalosti založenia novej éry.

Následníkom Czapáryho na jeseň 1857 bol už Josheph Paradieser, ktorý bol rakúskeho alebo moravského pôvodu a  celé polstoročie sa staral o park, počas niekoľkých prvých desaťročí ešte podľa koncepcie, ktorú vysníval Ede Károlyi a István Czapáry (a možno aj Miklós Ybl).

Nová koncepcia kaštieľa a spolu s ním aj parku vznikla za čias grófa Lászlóa Károlyiho, na prelome 20. storočia. Návrhy, odporujúce doterajšiemu charakteru čarotajného anglického parku vypracoval slávny francúzsky záhradník doby, Edouard André a neskôr ich doplnil nový hlavný záhradník Ferenc Zinke.

Dvomi hlavnými smermi prestavby parku bolo posilňovanie „subalpínskeho„ charakteru a prehodnotenie koncepcie okrasnej záhrady okolo kaštieľa. Vzhľad a využitie parku zásadne zmenila výstavba aj dnes existujúcej serpentínovej cesty, ktorú si vyžiadalo rozšírenie automobilovej dopravy.  Pre posilnenie zážitku z prírody do steny novej hĺbkovej cesty zabudovali skaly a medzi ne vysadili skalničky. Subalpínske črty krajiny, ktoré sa neskôr snažia zdôrazňovať aj reklamné texty hotela v kaštieli, vznikli vďaka novovysadeným ihličnanom. Napriek tomu, že prostredie v zásade nebolo vysokohorské, gróf aj jeho záhradník boli nadšenými milovníkmi smrekov, jedlí, duglasiek a strieborných smrekov. V tomto období zasadili veľký počet sadeníc, aj keď nie toľko, koľko si želal László Károlyi, ktorý nepočítal s odolnosťou cudzích druhov. Táto téma bola predmetom častých sporov medzi grófom a jeho záhradníkom.

Dodnes nájdeme stopy dvoch geometricky upravených častí záhrady, vytvorených podľa dobovej módy. Francúzska záhrada, plánovaná na južnú stranu kaštieľa, si vyžadovala značné terénne úpravy: hornú stranu strmého svahu vyrovnali a vyplnili, a tak vznikla umelá terasa.

Módna historizujúca záhrada, ktorú možno považovať za predĺženie kaštieľa, zahŕňala niekoľko dávnejšie zasadených platanov a divých gaštanov, ktoré museli byť trochu zastrihnuté. Záhrada bola obohatená o ďalšie okrasné rastliny, medzi nimi aj o jedno ginko dvojlaločné a o lipu veľkolistú, ktoré tu rastú dodnes.

Kým začali starnúť prvé okrasné stromy, vysadené v dobe Ede Károlyiho, aj rola parku sa výrazne zmenila. István Károlyi, vnuk grófa Ede, otvorením hotela v kaštieli postavil aj park do služieb významných hotelových hostí. Pre hotelových hostí je totiž príťažlivá nielen šľachtická noblesa kaštieľa, ale aj moderné možnosti športovania. V súlade s tým najefektnejší rozvoj tohto obdobia predstavujú pavilónové rekreačné domy, lyžiarska a golfová dráha a tiež kúpalisko.

Niektoré z aktivít, propagovaných v reklamách hotela, mali v krajine svoju históriu. Na poľovačky, dlhé prechádzky, jazdu na koni, dokonca aj na tenis tu boli možnosti aj v minulosti – a príbuzní, politici, spoločenské osobnosti, umelci aj využívali pohostinnosť niekdajších grófov.

Nová móda v cestovnom ruchu, ktorá zažívala rozmach v 1930. rokoch, si popri voľnočasových aktivitách z 19. storočia vyžadovala aj novinky. Preto na vyčistenej ploche v lese vytvorili sánkarskú dráhu, na ďalšej golfové ihrisko a svah návršia Pajna slúžil v zime ako lyžiarska dráha.

Najväčšou a najdrahšou investíciou bolo kúpalisko. Práve táto investícia mala najnepriaznivejší dopad aj na malebnosť parku, ktorý mal byť prírodný, preto je pochopiteľné, že vtedajší hlavný záhradník Ferenc Zinke sa vehementne staval proti. Pri bazéne bol postavený kúpaliskový dom v štýle ľudovej architektúry, ktorý slúžil hosťom na prezliekanie. Opaľovať sa – podľa dobového výrazu slniť sa – hostia mohli na čistine, zmenenej na „kúpaliskovú lúku“. Park sa teda v plnej miere stal ríšou hotelových hostí prichádzajúcich za odpočinkom.

Toto okolie bolo vždy krajinou vôd. Kaštieľ obklopovali pramene a potoky, vodné toky preklenovalo šesť mostov. Už od polovice 19. storočia sa snažili postaviť prírodné vody do služieb kaštieľa a jeho obyvateľov.  Prameň Tuzinka napríklad zásoboval vodou tri kúpeľne šľachtického obydlia, jeho fontánu, dokonca aj dodnes zachovaný chrlič vody s levími hlavami.  Ku rybníku, vytvorenom prehradením potoka, gróf Ede Károlyi už v roku 1855 dal postaviť dvojizbový kúpeľný dom, aby urobil statok Radvány príťažlivým pre svoju manželku a dcérku, tráviace čas v rôznych liečebných kúpeľoch.  Rovnakému účelu slúžil aj kúpeľný dom s mramorovým bazénom, postavený na pivničnom podlaží kaštieľa, ktorý vodou zásoboval takisto prameň.

Jedinečný anglický park s prastromami pri kaštieli Károlyiovcov je od roku 1975 chráneným územím. Pýchou arboréta s rozlohou viac než sto hektárov sú obrie platany, ktoré prežili dejinné búrky. Tieto niekoľkostoročné stromy-Matuzalemovia patria medzi najväčšie exempláre v krajine. Park kaštieľa so svojimi mohutnými lipami, ľaliovníkmi tulipánokvetými a dubmi letnými stĺpovitými je jednou zo záhrad s najnevšednejšou klímou a atmosférou v Maďarsku, ktorá takmer splýva s okolitou lesnatou prírodou. Romantické mosty preklenujúce rybníky a potoky, tienisté skupiny stromov a rozprávkový les lákajú hoci aj na niekoľkohodinovú prechádzku. Návštevníci sa môžu pokochať pohľadom na obrovský park, obklopujúci kaštieľ aj z vrcholu rozhľadne.