Po ukončení komplexnej rekonštrukcie celého kaštieľa Károlyiovcov vo Füzérradványi bola v pamiatkovej budove otvorená stála výstava, predstavujúca predovšetkým obdobie, kedy kaštieľ slúžil ako hotel (1936-1948). Výstava je umiestnená v doterajšom múzejnom úseku budovy na prízemí a na poschodí, ale niektoré prvky výstavy sa objavujú aj v obslužných priestoroch na prízemí a v „únikovej izbe“ v pivničnej hale. Priestory na prízemí a na pivničnom podlaží boli obohatené o obslužné funkcie výstavy a slúžia tiež ako spoločenské priestory.
Architektonické návrhy interiéru výstavy, ako aj forma odovzdávania rozmanitých znalostí o histórii výstavby, majiteľov, o dobovej a miestnej histórii, zodpovedá súčasným požiadavkám. Prvky výstavy pozostávajú z individuálne navrhnutých a špeciálne pre miesto výstavy vyrobených inštalácií. Sledujúc koncepciu kurátora bol pre výstavu vyrobený nábytok moderných línií s použitím moderných materiálov, ktorý je vo výraznom kontraste s pamiatkovými priestormi s veľkým množstvom reštaurovaných povrchov a s početnými „vrátenými“ umeleckými pamiatkami, nábytkom a ich replikami.
Z pôvodných umeleckých diel sme mali k dispozícii pomerne bohatú jednotku, ale napriek tomu sme mohli predstaviť iba zlomok umeleckých predmetov, ktoré kedysi stáli v sálach kaštieľa. Koncepcia výstavy preto sčasti počítala aj s metódou horror vacui, predstavujúcou „prázdno“: v niektorých sálach sú premietané čiernobiele fotografie, ukazujúce pôvodné miesto niekdajších umeleckých pokladov. Niektoré kusy nábytku sme vyrobili v mierke 1:1, ale ich farbou (biela a sivá) jednoznačne poukazujeme na to, že sú to iba v skutočných rozmeroch vyrobené náhrady kusov nábytku, ktorý tam kedysi stával. Niektoré povrchy a zvlášť obrazy (ktoré sa už definitívne stratili alebo zničili počas II. svetovej vojny alebo práve v 1970. rokoch) predstavujeme na ich pôvodných miestach tak, že je tam umiestnená ich zarámovaná kópia. Niekdajšie farebné tapisérie sme „nahradili“ čiernobielymi (mierne farebnými) tlačenými kópiami tam, kde sme nemali možnosť umiestniť tapisérie nezhodné s pôvodnými (im podobné) .
Našim cieľom bolo dosiahnuť, aby celkový dojem z výstavy v kaštieli odzrkadľoval ponurú romantiku anglosaských kaštieľov, v niektorých sálach tmavý tón poľovníckych kaštieľov, aj pre 1930. a 1940. roky typický a. z filmov známy „noir“ zážitok. Protipólom týchto dojmov je v Karinthyho štýle vymyslená detektívna hra „hovoriace obrazy“ (filmy so živými účinkujúcimi), predstavujúca jednotlivé sály.
Výstava vo faktoch: